Keď oslavujú štyri labky
Dvadsiaty šiesty august patrí zvlášť štvornohým chlpáčom a ich majiteľom. Možno sa vám to zdá prehnané, avšak cieľom tohto dňa je skôr osveta v starostlivosti o domácich miláčikov. Hoci ich, prirodzene, nemôžeme klásť pred človeka, môžeme sa z nich úprimne tešiť. Našli si miesto u viacerých svätých (sv. Filip Neri, sv. Rochus, sv. Martin de Porres) a dokonca aj v Biblii – ako sprievodca Tóbiho na cestách či ako jediný priateľ mrzáka Lazára.
Čo naučil havkáč mňa:
• že každý je jedinečný. Vedeli ste, že psí ňufák je rovnako ako odtlačok ľudského prsta originálny?
• že každý má svoj „ružový vankúšik“. Ten môj havkáč ho má na zadnej ľavej labke. Hoci sú naše brušká prstov asi všetky ružové, každý z nás má na sebe/v sebe niečo celkom unikátne, niečo len svoje.
• že ráno je dôvod na radosť. Môj pes sa ráno neskutočne jaší. Zobudil si sa, počul si budík, otvoril si oči, hýbeš nohami, rukami – jednoducho žiješ. Buď za to vďačný.
• že pri odchode sa treba pekne rozlúčiť. Aspoň kývni na pozdrav. Môj havkáč ma niekedy prinúti od dverí vrátiť sa ešte na „give mi five“. Nevieš, či neodchádzaš naposledy.
• že pri príchode treba pribehnúť k dverám a s otvoreným náručím a „zdvihnutými labkami“ vítať prichádzajúcich.
• že si počas dňa treba oddýchnuť. Dopriať si svoj pelech, miesto tichého relaxu.
• že si počas horúčav treba dopriať veľa tekutín a v stave rozhor(ú)čenia sa schladiť. Môj havkáč miluje bazén. Učí ma zachovať si chladnú hlavu.
• že prechádzky v prírode si treba vychutnávať ako po prvý raz. Dajme sa nadchnúť okolitými stromami, kvetmi, lúčnymi koníkmi. To je dielo Boha, aby potešil našu znavenú dušu.
• že trpezlivosť poklady prináša. Keď niečo zavetrí, hrabe, hrabe, dokým nevyhrabe. Nevzdávaj sa, ak sa ti niečo na prvý pokus nevydarí. Choď do hĺbky.
• že podelená radosť je dvojnásobná radosť. A miska granúl, o ktorú sa podelil so susedom Ralfom, prináša ďalšiu misku či maškrtu. Dobro nemôže ostať neodmenené.
• že sa netreba ľutovať, ale využiť dary a talenty, ktoré máme. Môj psík nemá jedno oko. Nie je dOKOnalý. Zato má však lepší čuch aj sluch. A vie to využiť.
• že treba byť verný. Môj havkáč vie, komu patrí. A hoci ho vábi príjemný hlas či ruka s maškrtou, nikdy nesklame. Jeho srdce už patrí inému, mne. Ak raz odovzdáš svoje srdce druhému a on ti dá to svoje, opatruj a chráň ho. Buď verný – v myšlienkach, slovách i skutkoch.