Slzami vydláždila cestu k Bohu
Zvykne sa hovorievať, že najsilnejšou zbraňou ženy sú slzy. Svoje by o tom zaiste mohla vyrozprávať sv. Monika, ktorá slzami zmáčala každý kúsok zeme, po ktorom prešla. Jej slzy však neboli trucovité, požadovačné ani falošné. Práve naopak – veľmi úprimné, ukrývajúce hlbokú bolesť, ktoré sprevádzali neprestajné modlitby a neochvejná dôvera v Božiu pomoc a záchranu. A Boh neostal ľahostajný, i keď si dal (poriadne) načas.
Monika, matka troch detí, z ktorých jedno je akoby z iného cesta; alebo – aký otec, taký syn. Obaja totiž pohŕdali kresťanstvom a bolo pre nich terčom výsmechu. Zbožnú a pokornú Moniku, manželku a matku, to veľmi trápilo. Svojimi celoživotnými modlitbami, prosbami, slzami dokonale zjavila starostlivosť Dobrého pastiera, ktorý hľadá stratené a zblúdené ovce. Každou vyronenou slzou, po ktorej prešla, dláždila cestu ku Kristovi.
A hoci sa zdalo, že je to márne a námaha vyjde nazmar, Boh videl za horizont, kam my nie sme schopní dovidieť. On dláždil cestu z druhej strany, lebo on nám vždy ide v ústrety. On nás nikdy neprestane hľadať. A nemohol to načasovať lepšie, aj keď nechal matku (z nášho pohľadu) dlho čakať.
Na Veľkú noc roku 387 syn Augustín prijal sviatosť krstu. A napokon, krátko pred svojou smrťou prijal krst aj jej manžel Patrícius. Aký úžasný príklad a svedectvo apoštolátu lásky v manželskom a rodinnom živote.
Milé mamy, neprestávajte sa modliť za svojich životných partnerov a deti. Nech neutíchajú vaše pokorné vzlyky k nebeskému Otcovi. Úprimne mu dôverujte, že vaše slzy premení na potoky radosti.
Milí otcovia a synovia, keby ste boli schopní spočítať vyronené slzy manželky a matky za vaše obrátenie a priľnutie sa k Bohu, už by ste nedovolili spadnúť ani jedinej kropaji. Chytajte ich do dlaní a ďakujte. Nech vám pripomínajú starostlivosť ženy i Dobrého pastiera.
Sv. Monika, oroduj za nás, aby sme trpezlivo a s neochvejnou vierou predkladali Bohu naše prosby a aby naše slzy iných privádzali nie k ľútosti, ale ku Kristovi.