Ustavične hľadajme ukrytý poklad
Človek – to je jeden veľký dobrodruh. Jeho život je poznačený neustálym hľadaním. Hľadáme si kamarátov, vhodné zamestnanie, životného partnera, pre deti vhodnú školu, zdravú stravu, kúsok oddychu, vzdialené planéty a svety, poklady v mori i v srdciach ľudí, pokoj duše, informácie najrozličnejšieho charakteru; niekedy dokonca hľadáme seba samých; a keď sa nám nič nedarí nájsť, keď sme unavení z toľkého hľadania – hľadáme Boha.
„Hľadajte a nájdete,“ povzbudzuje nás biblický citát. Lenže mnohí možno hľadáme dlhé roky – a stále nič. Ani to však nie je dôvod na kapituláciu.
Svätá Helena, cisárovná, vo svojom živote stúpala a padala. Z hostinskej na výslnie po boku vplyvného muža; opäť ponižujúci pád medzi plebs; a opäť na výslnie vďaka svojmu synovi Konštantínovi. Mnoho cestovala, videla kus rímskeho impéria. Nebola pasívna. Práve naopak – aktívne hľadala spôsoby, ako pomôcť prenasledovaným kresťanom, chudobným, neprávom odsúdeným a väzneným.
To, čo ju motivovalo a inšpirovalo, nakoniec našla až na sklonku života. Kristov kríž. Vo veku 70-80 rokov podnikla najdôležitejšiu výpravu – do Svätej zeme. A tam našla poklad. Drevo kríža, na ktorom bol Ukrižovaný.
Vezmime si ju za spoločníčku. Bez ohľadu na vek, postavenie, spoločnosť neprestávajme hľadať dobro. Zlé správy sa šíria najrýchlejšie. Škandály obletia svet kozmickou rýchlosťou. Čriepky dobra treba akosi hľadať a vykopávať. Hľadajme a konajme dobro, hoci možno ani sami mnohokrát nevieme, čo nás ženie vpred. Je dosť možné, že to objavíme až na samotnom sklonku života.
A to by bola teda obrovská radosť. Zavrieť dvere za pozemským svetom a tam nájsť Ježiša, ktorý je pripravený vziať k sebe hľadača pokladov. Odmenou nám bude poklad najväčší. Aby bola mozaika dobra celá.