Môj malý lattechizmus (13)
„Najčastejším a najskrytejším pokušením je náš nedostatok viery. Prejavuje sa faktickým uprednostňovaním niečoho iného. Keď sa začneme modliť, ako prvoradé sa nám predstavia tisíce prác alebo starostí, ktoré sa zdajú naliehavé. Je to znova chvíľa pravdy pre srdce.“ (KKC 2732)
Sme ako motýľ, ktorý prelietava z kvetiny na kvetinu, až ho ťažko zachytiť fotoobjektívom.
Prelietavame z myšlienku na myšlienku, z jedného scenára na druhý, a len pery artikulujú modlitbu. A čo naša myseľ? A čo naše srdce? Zastavme sa, upokojme sa, prilipnime na najkrajší kvet a čerpajme z neho živiny. Prelietavosť nie je láska. A Boh nás chce celých, navždy.
S úsmevom si predstavujem moju sestru, ktorá kedysi v najranejšom detstve, len čo sa začala modliť, musela ísť poukladať plyšové hračky.
Už sme veľkí. Nie všetko musí byť vždy dokončené, dokonalé, dorobené. „Hračky“ nie sú zajac, počkajú, ako sa zvykne hovoriť. Nepremárnime chvíľu pravdy pre srdce.
Pôstna modlitbová výzva na tretí týždeň: Dnes v našom pôstnom lattechizme začíname tretí týždeň, a keďže je svätého Jozefa, ktorý je vzorom pokory, poslušnosti, vernosti, vytrvalosti, vzorom toho, že na prvom mieste má vždy Dieťa a jeho Matku, skúsme nasledujúce dni sa modliť litánie k svätému Jozefovi.