Ja všetko prezradím
Symfónia vlákien hojdacej siete a linajok notovej osnovy zaváňa priam dokonalým relaxom. Dajte si pohov a hojdajte sa v rytme láskavých motýlích krídel, spevavých nôt a slnečných lúčov. Aby ste v pochmúrnej jeseni neľutovali, že ste si neužili leto plné slnka i Slnka, ktoré k nám prichádza viacerými spôsobmi. I cez hudbu. A nielen gospelovú.
„Čo sa mi môže stať, keď poviem, že mám ťa rád; keď poviem, že mi láska tvoja už pokoja nechce dať? Ja na to nehľadím, ja to všetko prezradím, lebo len ty si dávno mojím šťastím najväčším.“ Aké nádherné vyznanie slovami „repeťáckej“ piesne.
Koho opantá láska, jednoducho to na ňom vidno. Motýliky lietajú nielen v brušku, ale i všade navôkol, a to vo viacerých podobách. Dievčatá často zmenia účes alebo vymenia pol šatníka. Šuhaji začnú viac posilňovať. Krok zaľúbených sa stáva ľahším, ladnejším a radostnejším. Úsmev bez veľkých dôvodov svedčí o tom najväčšom dôvode – o zaľúbenosti, o láske. A oči? Tak tie prezradia azda všetko, hoci ústa bývajú mĺkve. Pri láske asi najviac vidno, že slová nie sú potrebné. Človek dá najavo svoje emócie cez mimiku, gestá, postoj, chôdzu a ten druhý z toho všetkého zas vie odčítať motív. Taký je zaľúbený človek.
O čo viac by mal byť taký zaľúbený kresťan; veriaci, ktorý spoznal lásku Krista a opätuje mu ju? Iste, ani šatník, ani chôdza, ani svaly, ani úsmev zrejme samy osebe nikoho nepresvedčia o našej láske k Bohu. Ale ak náš odev svedčí o čnostnom živote; ak nás naše nohy privádzajú k blížnym; ak naše mocné ruky sú ochotné zodvihnúť sklesnutého; ak úsmev venujeme namiesto hnevu – to už je prejavom a znakom našej lásky k Bohu.
Som zaľúbený do Boha a vidno to na mne. Nehanbime sa byť svedkom tejto lásky. Radostný kresťan je azda najkrajší prívlastok kresťana. Z takého možno čítať Božiu prítomnosť. Z takého srší jediné a pravé šťastie, ktorým je Boh.