Kráľovná posvätného ruženca
„V modlitbe buďte vytrvalí“ (Kol 4, 2).
„Drahí bratia a sestry, taká jednoduchá, no taká bohatá modlitba si zasluhuje, aby ju kresťanské spoločenstvo znovuobjavilo“ – podčiarkol na konci svojho apoštolského listu Rosarium Virginis Mariae Ján Pavol II. v roku 2002 – na začiatku tretieho tisícročia, no jeho slová platia aj po takmer dvoch desaťročiach.
Ruženec nepodlieha módnym trendom. Má svoju štruktúru a – čo je najdôležitejšie – význam. Treba sa však odhodlať k modlitbe posvätného ruženca, čo nie je práve najľahšie, preto sa vydáme v sprievode Božích priateľov, ktorí kontemplovali Krista cez jednotlivé ružencové obrazy.
Prvým vzorom vytrvalosti v preberaní zrniečok a odriekaní Zdravasov je pre mňa osobne moja babka. Skromná, pokorná, nábožná. Priviedla na svet deväť detí, z toho tri pochovala. Gazdovstvo i druhá svetová vojna zanechali vrásky a jazvy, avšak iba na babkinej tvári. Keď sme chodievali z mesta na vidiek na prázdniny, akoby sa zastavil čas. Oberali sme ovocie, chodili po mlieko k susedom, okopávali i pleli. Práca nám neprekážala, len ruženec, ktorý sme museli povinne absolvovať nám akosi nevoňal. No modlili sme sa. Teraz – s odstupom času – si najradšej spomínam na babku sediacu v kresle s ošúchaným ružencom v rukách. Koľko milostí a požehnaní nám ním vymodlila a zanechala odkaz, že modlitbou ruženca sa čas nestráca, ale získava.
Druhým veľkým príkladom je Ján Pavol II., ktorý v spomenutom liste hovorí, že ruženec je modlitbou rodiny a za rodinu. Triezvo uvažuje, že výchova detí v dnešnej vyspelej technickej dobe nie je ľahká a že ruženec nie je absolútnym riešením na každý problém, ale jedným dychom dodáva, že ho netreba podceňovať. Možno nevyhovuje vkusu dnešných detí a mladých, no treba sa skôr zamerať nie na samotný ruženec, ale na metódu modlenia, ktorú možno obohatiť rôznymi symbolmi a obrázkami. Pri nástupe na Petrov stolec vyznal, že ruženec je jeho najobľúbenejšou modlitbou; pokladom, sladkou reťazou, ktorá nás spája s Bohom, putom lásky, ktoré nás spája s anjelmi, bezpečným prístavom pri stroskotaní, vežou pri útokoch Zlého (porov. Rosarium Virginis Mariae, 43). Kto sa modlí posvätný ruženec, ten sa nikdy nesklame.
A do tretice najdokonalejším vzorom kontemplácie Ježiša je Panna Mária. Tá celý život žila „so zrakom upretým na Krista, uchovávajúc si ako poklad každé jeho slovo. Spomienky na Ježiša, vtlačené do jej srdca, ju sprevádzali vo všetkých životných situáciách a viedli ju k uvažovaniu nad rôznymi chvíľami jej života, keď stála pri svojom Synovi. Boli akýmsi ružencom, ktorý odriekala nepretržite počas svojho pozemského života“ (Rosarium Virginis Mariae, 11). Ján Pavol II. ďalej hovorí: „Nikde nevidno Ježišov život tak úzko prepojený s Máriiným životom ako v ruženci“ (Rosarium Virginis Mariae, 15). Keď sa modlíme ruženec, staviame sa po Máriinom boku, vstupujeme do jej ružencovej kontemplatívnej školy. „Vytrvalá modlitba k Božej Matke je založená na dôvere, že jej materinský príhovor dokáže v srdci jej Syna dosiahnuť všetko“ (Rosarium Virginis Mariae, 16).
Neobmedzujme modlitbu ruženca len na klasicky tradovaný október. Modlime sa ho často; a čím pravidelnejšie, tým bude pre nás sladší a krajší. Počas mája sa pripojme k výzve Svätého Otca Františka a modlime sa ruženec aj s úmyslom za zastavenie pandémie koronavírusu.
Panna Mária, učiteľka modlitby ruženca, oroduj za nás.
Panna Mária, vzor kontemplácie, oroduj za nás.
Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, oroduj za nás.