Kto som ja v golgotskom príbehu
Pane, som tu. Prichádzam pod tvoj Svätý kríž, na ktorom si trpel do poslednej kvapky krvi, do poslednej kvapky potu, do poslednej slzy. Pod kríž, ktorý ti bol ťarchou i oporou. Pod kríž, ktorý sa stal svedkom diela vykúpenia. Pod kríž, ktorý bol obrastený všetkými hriechmi minulého, súčasného i budúceho ľudstva.
Kto som ja v celom golgotskom príbehu?
Som matka, ktorej zviera srdce úzkosť o svoje dieťa?
Som otec, ktorý trpí pri pohľade na svoje týrané dieťa?
Som dieťa v matkinom náručí, ktoré ešte nechápe zmysel utrpenia?
Som Šimon, ktorý pomáha Ježišovi v bratoch a sestrách?
Som novodobý mučeník, ktorý trpí za vieru v Krista?
Som milovaný učeník, ktorý ostáva verný i v krízových momentoch?
Som náhodný okoloidúci, ktorý sa diví nad bláznovstvom kríža?
Som vojak, ktorý ti prerazil ruky a nohy klincami?
Som hriešnik, ktorý omotal kríž ostrými tŕňmi hriechov?
To ja, Pane. To ja som volal „ukrižuj ho“. To ja som ti nasadil tŕňovú korunu. To ja som ti podkopával nohy na ceste na Kalváriu. To ja som ti strhával odev a jatril zaschnuté rany. To ja som sa ti posmieval. To ja, Pane... Nemôžem, Pane. Už nemôžem pokračovať. To všetko ja.
...
Teraz pokorený kľačím pri tvojich svätých nohách. Bozkávam tvoje sväté rany. Slzami tíšim bolesť, ktorú som ti spôsobil. Ľutujem, môj Pane, z najúprimnejšej hĺbky svojej duše a srdca oplakávam a ľutujem všetky svoje hriechy. To je jediné, čo mám. Hriechy, ktoré pokrivili a zošúverili môj vzťah k tebe. Odpusť mi, Otče, zhrešil som proti tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím dieťaťom. Prijmi ma ako sluhu, ako nádenníka. Povedz, či smiem sa vrátiť.
...
A z kríža zaznel hlas: Ja som vedel, že sa vrátiš. Si predsa môj syn, moja dcéra, môj priateľ, moje dieťa. Ja som zahladil stopy a odteraz nás už nič neodlúči od seba.