Každé meno je krásne, ale Božie je najkrajšie. Každý nositeľ mena si zaslúži úctu a rešpekt. Obzvlášť nositeľ Božieho mena. Jazyk často spôsobí väčšie zranenie ako ruka. Dajme pozor, ako oslovujeme nášho Otca.
Desatoro Božích prikázaní – podobne ako násobilka či vybrané slová – spadalo do kategórie, ktorú sme museli sypať z rukáva aj o polnoci. Spytujeme si podľa neho svedomie a snažíme sa ho napĺňať. Na základe Dekalógu vám ponúkame akési „desatoro vyznania“. Nie je vo forme otázok, ale rozhodných odhodlaní, že chceme formovať svoj život podľa Krista.
S obľubou hovorievam: „Čas je nenávratná veličina, tak dobrú noc.“ Prirodzene, že sa neukladám zakaždým na spánok, ale doprajem si potrebnú pauzu (v závislosti od situácie, potrieb atď., samozrejme). Nemám čas, som „busy“, utekám, ponáhľam sa, nabudúce dáme kávu, čau; no nabudúce sa nekoná, lebo sa zopakuje presná tá istá situácia ako cez kopirák. Sme pánmi času – ale len v tom zmysle, ako s ním nakladáme, ako ho využívame, alebo naopak – strácame a mrháme ním. Pán času a večnosti je Boh. A hoci v nebi nepoužívajú hodinky, má o čase lepší (dokonalý) prehľad ako my. Meditujme so žalmistom:
