Kde si?
„Kde si?“ (Gn 3, 9) – pýtal sa Boh Adama po tom, ako okúsil ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Možno sa domnievať, že sa to opýtal aj Kaina, len čo zabil svojho brata Ábela; aj Jozefových bratov, keď ho hodili do cisterny; aj Dávida po hriechu s Betsabe; aj Jonáša, keď neposlúchol prvú výzvu ísť kázať do Ninive; aj Petra po trojitom zapretí. Možno sa domnievať, že presne tú istú otázku kladie aj tebe – po spáchaní hriechu. A tvoja reakcia? Skrývaš sa a vyhováraš ako Adam? Ľutuješ sa ako Kain? Klameš (a páchaš ďalší hriech) ako Jozefovi bratia? Utekáš ako Jonáš? Stratíš sa z dohľadu ako Peter? Alebo si uvedomíš svoj hriech, padneš na kolená, vyznávaš svoju vinu, ľutuješ – ako Dávid?
„Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde. Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať. Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. Odvráť svoju tvár od mojich hriechov a zotri všetky moje viny. Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty. Poučím blúdiacich o tvojich cestách a hriešnici sa k tebe obrátia. Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. Veď ty nemáš záľubu v obete, ani žertvu neprijmeš odo mňa. Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým“ (Ž 51, 3 – 19).