K mojim ústam postav stráž
„Z plnosti srdca hovoria ústa“ (Mt 12, 34). Pane, naplň moje srdce chválou a láskou. Ty si povedal, že „ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený“ (Mt 12, 36 – 37). Vladár môjho života, nedopusť, aby ma jazyk priviedol do záhuby; nedopusť, aby som klesol pod ohavnými slovami; nedopusť, aby som pre pery zahynul (porov. Sir 22, 33 – 23, 1 – 20).
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď chcem zase zbytočne klebetiť.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď si chcem dvihnúť svoje ego a chváliť sa.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď mám chuť ohovoriť blížneho.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď ma jazyk zvádza na vypustenie vymyslených a zveličených vecí o druhých.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď pre svoj neúspech či pád chcem pošpiniť dobré meno a česť (kolegov, nadriadených, priateľov...).
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď ma strach či ľahostajnosť vedie (za)klamať.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď ma okolnosti tlačia ku krivej či zbytočnej prísahe.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď ma (falošné priateľstvo) láka prezradiť zverené tajomstvo.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď mám na špičke jazyka horkú príchuť nadávok, urážok a vulgarizmov.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď mám sto chutí ti vynadať, že si nesplnil to a tamto.
„Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí“ (Ž 141, 3), keď mám na jazyku tvoje sväté meno v hneve, zlosti; zo zlozvyku; akokoľvek inak – len nie pri modlitbe.