Dobrú noc s biblickými postavami
Ach, tie večery, možno už noci. Padáme, priam odpadávame do postele, ako vrece zemiakov sa zvalíme do perín a – aká je naša posledná myšlienka pred tým, než zaspíme? Venujme ju dobrému Otcovi, ktorý nás celý deň strážil, sprevádzal, ochraňoval, miloval. Ak by ste pri „klasickom“ Otčenáši zaspali, ešte skôr ako by ste nastavili budík, skúste sa na nebeského Otca obrátiť slovami niektorej biblickej postavy a pripojte vlastné slová:
So Sárou povedzte: „Radostný smiech mi spôsobil Boh“ (Gn 21, 6) – ďakujem, Pane, za dnešné veselé chvíle s manželom/manželkou, deťmi, s kolegami, kamarátmi a susedmi, za nekončiaci smiech a prívetivý humor, za dobré správy od... a úsmevnú príhodu v električke. Zaspávam s úsmevom na perách, aký si dobrý a láskavý. Ďakujem.
S Annou ďakujte za Božiu pomoc: „Srdce mi plesá v Pánovi, lebo sa radujem z tvojej pomoci“ (1 Sam 2, 1) – Bože môj, ďakujem, že si mi pomohol. Srdce ti spieva pieseň chvály, že si ma vytrhol z pochybností, neprajnosti, nežičlivosti... Zaspávam veselý v tvojom náručí. Ďakujem, že ma kolíšeš na vlnách radosti.
S Jóbom uznajte svoju slabosť: „Hľa, úbohý som, čo ti vravieť mám? Položím si iba ruku na ústa“ (Jób 40, 4) – a ľutujem svoje poklesky, pády, prehrešky a hriechy. Nechcem ich, Pane, prikrášľovať rečičkami, zavriem ústa a túžim počuť tvoj hlas odpustenia. Zaspávam v tvojej odpúšťajúcej láske. Ďakujem ti za to.
So snúbenicou z Veľpiesne sa uložme Milému do lona: „Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa“ (Pies 2, 6) – ďakujem ti, môj Milý, môj nebeský Ženích, že smiem odpočívať v tebe, opojená vôňou tvojej prenikavej lásky ku mne. Ďakujem ti za tvoju dobrotu.
S Tomášom po všetkých pochybnostiach padnime na kolená a vyznajme: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20, 28) – verím, Pane, že si to ty, kto sa rozpráva so mnou; verím, že si to ty, kto si dal preraziť ruky a bok; verím, že si to ty, Zmŕtvychvstalý, hoci ma hlasy sveta dnes chceli presvedčiť o opaku; ktoré mi nahovárali, že si divotvorca a nie Boží Syn. Zaspávam vo vedomí, že si Pán života i smrti. Ďakujem.
S apoštolom Petrom aspoň na záver dňa vyznajme lásku Pánovi: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21, 17) – ty vieš, že som sa dal pohltiť povinnosťami, starosťami, neodkladnými termínmi, hoci som chcel odolať; ty vieš, že som aj chcel byť s tebou, ale strhol ma prúd problémov; ty vieš, že som ti chcel venovať aspoň chvíľu, ale vyrušil ma telefonát z práce; ty vieš, že ťa mám rád, hoci moje skutky hovoria o inom. Ty vieš, Pane, a za to ti ďakujem. Zaspávam v tvojej láske.
S Jakubom si uvedomte plynutie času a neistotu noci: „Hľa, sudca stojí predo dvermi“ (Jak 5, 9) – Pane, ďakujem za ďalší deň. Neviem, či nebol môj ostatný. Nepoznám svoju poslednú hodinu. O nej vieš len ty a Otec. Noc ma zahaľuje svojou čiernotou, a keď svitne biele ráno, Pane, nebuď mi sudcom, ale Spasiteľom. Zaspávam v nádeji, že po prebudení ťa opäť uvidím. Ďakujem, že ma čakáš.