„Bože, kde si? Ukáž sa mi.“ A zažiarilo slnko. Lenže človek to nezbadal.
„Bože, kde si? Prehovor ku mne.“ A zaspieval slávik. Lenže človek to prepočul.
„Bože, kde si? Dotkni sa ma.“ A na ruku sadol motýľ. Lenže človek si to ani nevšimol.
Pomaly vrcholí fašiangové obdobie, u detí sú zvlášť obľúbené karnevaly, kde sa môžu premeniť na svoje obľúbené postavičky. Masky od výmyslu sveta. No za nimi je vždy konkrétne dieťa, aj keď ho niekedy nie je ľahké spoznať.
Láska k nám prichádza vo všelijakých prestrojeniach. Ako často ju neodhalíme? Možno len preto, že prichádza v inej podobe, ako by sme my chceli.
Boh k nám prichádza cez rôznych ľudí, rôzne situácie, udalosti, možno aj sny. Ako často ho nezbadáme?! Možno len preto, lebo koná ináč (lepšie), ako si predstavujeme.
S nadchádzajúcim pôstom si môžeme predsavziať, že budeme vnímavejší na Božiu prítomnosť vo svete. Kvety, motýle, slnko, ľudia – všetko je dielom Stvoriteľa. Vďaka nim môžeme poznávať jeho.
Otvorme oči, uši, ruky i srdce. Občas si možno zoberme ďalekohľad či mikroskop. Hoci sa nám Boh zdá vzdialený, je blízko.