PODZAMNOU.SK

Dobrodružstvo od Galilejského jazera

Úvod: Moje dobrodružstvo s Ježišom sa začalo pri Galilejskom mori. Ako zvyčajne i tentoraz som si pripravoval siete, lebo som sa chystal loviť ryby. Ježiš pri mne zastal a adresoval mi neodkladnú výzvu: „Poď za mnou.“ Zanechal som siete a vykročil na cestu za Ježišom. Ukázal mi nové poslanie v živote. Chodil som s ním, uzdravil moju testinú, dovolil mi byť pri vzkriesení dcéry predstaveného synagógy, vzal ma na vrch premenenia, dokonca mi umyl nohy. Bol som odhodlaný byť stále s ním, kryť mu chrbát. Vášnivo som sľuboval vernosť, oddanosť, opravdivé nasledovanie svojho Majstra, Učiteľa, Pána. Horlivo som vyhlasoval odvážne položenie života zaňho. „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba“ (Jn 13, 37). Potom prišiel moment, keď som mal potvrdiť svoje slová. Položili mi tri jednoduché otázky:

Viac – menej, viac – viac

Život je plný paradoxov. Viac vymožeností – menej času; viac titulov – menej zdravého rozumu; širšie diaľnice – užšie obzory; väčšie domy – menšie rodiny; viac jedál – menej výživy... a mohli by sme pokračovať ďalej. Veriacich – ľudí kráčajúcich v šľapajach Ježiša, žiakov Učiteľa – charakterizuje iný paradox: viac utrpenia – viac radosti. No úprimne – málokedy je to tak. Bránime sa. Chceme sa za každú cenu vyhnúť bolesti. A keď nás postretne kríž v akejkoľvek forme, ako reagujeme? A čo na to hovorí Božie slovo?

Tichí zvíťazia

Aj náš vlastný život by sme mohli prirovnať ku krížovej ceste. Posudzujú nás, kritizujú, súdia a mnohí i odsúdia; padáme, vstávame, padáme; prijímame pomoc a súcit; stretáme sa s rôznymi skupinami ľudí i všemožnými reakciami; zomierame – alebo zomrieme. A teraz ruku na srdce – koľkokrát vypustíme nadávku, oplzlé slovo, urážku, ironickú poznámku; koľko ráz vrátime uštipačné slovo v ešte pikantnejšej a bolestnejšej podobe? A dokážeme aspoň raz držať jazyk za zubami? Pozývame vás na krížovú cestu – podľa príkladu Ježiša – bez slov. Buďme tichými svedkami Krista, ktorých víťazné slovo zaznie až na konci.