Tichí zvíťazia
Aj náš vlastný život by sme mohli prirovnať ku krížovej ceste. Posudzujú nás, kritizujú, súdia a mnohí i odsúdia; padáme, vstávame, padáme; prijímame pomoc a súcit; stretáme sa s rôznymi skupinami ľudí i všemožnými reakciami; zomierame – alebo zomrieme. A teraz ruku na srdce – koľkokrát vypustíme nadávku, oplzlé slovo, urážku, ironickú poznámku; koľko ráz vrátime uštipačné slovo v ešte pikantnejšej a bolestnejšej podobe? A dokážeme aspoň raz držať jazyk za zubami? Pozývame vás na krížovú cestu – podľa príkladu Ježiša – bez slov. Buďme tichými svedkami Krista, ktorých víťazné slovo zaznie až na konci.
Podľa uváženia môžete vložiť zvolania.
Klaniam sa ti, Kriste, a dobrorečím ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nado mnou. Aj nad dušami v očistci.
Prvé zastavenie: Odsúdenie
Ježiš znášal nemilosrdné údery bičom, kruté zatlčenie tŕňov do hlavy, opľúvanie, posmievanie, výkriky davu, vydanie ako zločinca namiesto zločinca (Barabáša).
Bez slov.
Druhé zastavenie: Kríž
Ježiš prijal brvno kríža na svoje plecia a vydal sa s ním na Kalváriu v sprievode krutých vojakov a ešte krutejších prizerajúcich sa.
Bez slov.
Tretie zastavenie: Pád
Ježiš pod ťarchou kríža padol. Nástroj umučenia ho zrazil na zem – a možno aj ukrutné ruky katov. Vydržal.
Bez slov.
Štvrté zastavenie: Pohľad
Ježiša celý čas sprevádzala Matka Mária. So slzami v očiach sa dívala do Ježišových očí podliatych krvou. Rozprávali sa...
Bez slov.
Piate zastavenie: Pomoc
Šimon pomohol Ježišovi niesť kríž, hoci evanjelista Marek uvádza, že ho k tomu donútili – ale Ježiš jeho pomoc prijal.
Bez slov.
Šieste zastavenie: Šatka
Veronika chcela zmierniť Ježišovu bolesť, a tak sa predrala cez dav, aby mu utrela zmučenú tvár. Ježiš sa odvďačil odtlačkom.
Bez slov.
Siedme zastavenie: Pád
Ježiš znovu padol. Znovu ho kríž zložil na zem. Znovu sa pozeral na nohy katov, ktoré ho dlávili. Znovu vydržal.
Bez slov.
Ôsme zastavenie: Kvílenie
Ženy v zástupe kvílili a nariekali – len škoda, že nie nad svojimi hriechmi. Tu Ježiš prehovoril a pripomenul im to. Ženy ostali ticho.
Bez slov.
Deviate zastavenie: Pád
Ježiš tretí raz padol. A možno to bolo už piaty, desiaty či ikstý raz. Hoci naňho doliehal kríž, ruky katov, pľuvance davu, vstal a išiel ďalej.
Bez slov.
Desiate zastavenie: Šaty
Koľko poníženia, potupy, hany a bolesti zniesol Ježiš, keď mu vojaci strhali šaty. Zbavili ho aj toho posledného ľudského – šiat, ľudskej dôstojnosti. A on to pretrpel.
Bez slov.
Jedenáste zastavenie: Klince
Ježiš slobodne objal kríž. Z lásky roztiahol ruky a vystrel nohy. Zniesol prudkú, mučivú bolesť klincov prerážajúcich dlane i chodidlá.
Bez slov.
Dvanáste zastavenie: Výdych
Ježiš vo chvíli najhroznejšej bolesti a najväčšej opustenosti – slovami – volá k Otcovi, dáva nám Máriu za Matku, odpúšťa katom, prisľubuje nebo kajúcemu lotrovi, pripúšťa ľudské pocity smädu, odovzdáva ducha vo vedomí, že je všetko dokonané. Svet zmĺkne. Všetci sa rozutekali. Len Matka Mária, Mária Magdaléna a Ján ostali pod krížom. Ja som kde?
Bez slov.
Trináste zastavenie: Náruč
Ježiš a Mária sú po celej kalvárskej púti konečne spolu. Sedembolestná Matka drží v náručí svojho mŕtveho Syna.
Bez slov.
Štrnáste zastavenie: Hrob
Ježišovo telo zavinuli do plátna s voňavými olejmi a pochovali ho podľa židovských tradícií do hrobu vytesaného do skaly. A privalili kameň.
Bez slov.
Pätnáste zastavenie: Slovo
Pokoj vám. Ja som to. Nebojte sa. Hľa, žijem. Vstal som z mŕtvych.
Bez slov.
Smrť ani hrob nemá posledné slovo.
To patrí životu, ktorým je Kristus. Tichí budú dedičmi zeme.