Čo Boh zasadil, nech človek nevytína
Často cestujem hore-dole naprieč Slovenskom. Minule ma túlavé topánky zaviedli na stredné Slovensko. Zalesnené okolie Terchovej, Zázrivej, Párnice ma uchvátilo. Aj Malé Karpaty na západe či Gemer na východe majú čo ponúknuť. Rada sledujem lesy z auta či vlaku a ešte radšej trávim čas tam, kde nie je signál, kde nie je wifi, kde nie je žiadny problém a jedinou nabíjačkou sú stromy.
Patríme medzi najlesnatejšie európske krajiny; 41 percent našej plochy tvoria lesy – čítam popis k Svetovému dňu stromov (20. október) a myslím si – vďaka Bohu.
Stromy nás sprevádzajú od počiatku sveta i od počiatku až po koniec nášho osobného života. Keď sme sa narodili, rodičia nás nedobrovoľne kládli do drevenej kolísky či postieľky; keď umrieme, nedobrovoľne nás vložia do drevenej truhly.
A medzitým nám stromy dávajú kyslík, čistia vzduch, poskytujú úľavu v letných páľavách, skrášľujú prostredie, vytvárajú bariéru proti hluku, rodia plody a v neposlednom rade sú veľkým útočiskom a skrýšou nielen pre nás, ale i pre zvieratá.
„Dnes niekto sedí v tieni, pretože ktosi kedysi dávno zasadil strom.“ Warren Buffet
„Tu Boh povedal: Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno, podľa svojho druhu na zemi! A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré“ (Gn 1, 11 – 12).
„A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla“ (Gn 2, 9), ktorý sa stal svedkom prvého hriechu.
Následne Adam, keď si myslel, že s Bohom možno hrať schovávačku, sa ukryl medzi figové lístie.
Spravodlivý Noe na pokyn Pána staval archu. Na záchranu mu poslúžilo drevo z cyprusov.
Abrahám odpočíval za najväčšej horúčavy dňa pri terebintoch Mamreho.
Mojžišovi sa zjavil Pán v horiacom kríku.
Eliáš počas putovania, keď už nevládal, sadol si pod borievku, chcel umrieť, ale Pánov anjel ho posilňoval.
V Knihe proroka Daniela v príbehu Zuzany boli stromy (dub a lentyšek) smerodajnou šípkou na dokázanie vymyslených klamstiev.
Zachej využil figovník, aby mohol zazrieť Ježiša, keď prechádzal cez Jericho.
Cez podobenstvo o robotníkoch vo vinici nás Ježil učil o trpezlivosti a Božej spravodlivosti a v podobenstvo o presadení moruše o neochvejnej viere.
A napokon on sám bol stromom – zeleným stromom, ktorý zomrel na dreve. Čo bude s nami – suchými stromčekmi, keď nebudeme napojení na vinič a neprinesieme ovocie?
„Strom kvetmi a človek láskou sa nebesiam najviac páčia.“ Ázijské príslovie
Stromy sú nielen naším večným spoločníkom, ale aj učiteľom. Vstúpte do lesnej školy:
• Každý z nás je „strom“, ktorý má byť zelený a prinášať ovocie.
• Na to je potrebné byť hlboko zakorenený – v Bohu; zaštepený s ostatnými konármi – tvoriť spoločenstvo s Ježišom a blížnymi; a vystierať vetvy dohora – k Duchu Svätému.
• Bengálsky vševed Rabíndranáth Thákjr sformuloval úžasne pravdivú myšlienku: „Uvoľnenie zo zeme neznamená pre strom slobodu.“ Ak chce strom priniesť úrodu, musí byť stabilný, nemôže sa presádzať. Podobne aj my – ak chceme prinášať ovocie lásky, musíme kvitnúť tam, kde sme zasadení. To, že sme zakorenení a zaštepení, neznamená obmedzenie, ale istotu. Pravá sloboda netkvie v bezbrehej svojvoľnosti, ale v živote v Duchu.
• Menej listov na strome znamená viac plodov. Menej hovorme a viac konajme.
• Začnime trebárs dnes zasadením jedného stromčeka, aby naše deti a ich deti mohli raz sedieť v tôni.
(Ilustračná snímka: RS/Park na Červenom Kameni)