Inkarnovať evanjelium originálnym spôsobom
Amazonský svet je fascinujúci. Predtým než sa začítate do článku, poprezerajte si na internete či v encyklopédiách aspoň niekoľko obrázkov a nasajte atmosféru dobrodružstva. Aká je Amazónia krásna, taká je aj vzdialená – a nemyslím len geograficky.
Dohodnúť sa s domorodým obyvateľstvom je priam zázrak. Nieto im ešte ohlasovať evanjelium. Pochopiť a prijať ich kultúru a zvyklosti takmer nemožné. Žiť uprostred nebezpečných živočíchov, spenených riav, cez ktoré vás prevedú buď plecia Indiánov, alebo nestabilné lianové mostíky, asi zvládne málokto.
Blahoslavená Mária Troncattiová to nielenže zvládla, ale každým dňom bola šťastnejšia. Amazóniu si zvolila za misijné pole pôsobnosti po tom, ako sa uzdravila z vážnej choroby.
V kmeni Shuarov pôsobila ako matka, zubárka, učiteľka, katechétka, evanjelizátorka, lekárka tela i duše. Pre každého domorodca mala povzbudivé slovo a dobrú radu. Život medzi Shuarmi ju napĺňal natoľko, že sa odmietla vrátiť domov. Pri tej príležitosti povedala, že nastúpila na loď misií definitívne a navždy sa rozlúčila s rodinou, s priateľmi, s domovinou. „Uvidíme sa znova v nebi,“ dodala.
Naplno sa prejavil jej slobodný duch, oslobodený od všetkého pozemského. Chcela priniesť Krista tam, kde ho nepoznajú, a inkarnovať evanjelium spôsobom prijateľným pre domorodých obyvateľov. A Boh jej dielo spájania kolonizátorov s domorodcami požehnával až do tragickej smrti pri leteckom nešťastí. Nakoniec bol osudný let cestou Domov.
Povieme si – obdivuhodné, ja by som to nedal. Na znak uznania kývneme hlavou. A ideme si ďalej bezpečnou cestičkou. Nikto od nás nežiada jednosmernú letenku naprieč hustou daždivou alejou, lemovanou jedovatými hadmi a nebezpečnými šelmami doprostred „divých“ pomaľovaných kmeňovcov. Na začiatok úplne postačí vidieť a akceptovať mnohé tváre Kristovej nevesty. Lebo bohatstvo milosti je nevyčerpateľné.
Blahoslavená Mária Troncattiová, oroduj za nás, aby sme mali odvahu evanjelizovať v „Amazóniách“ našich vzťahov.