Boží odev
Tričko, blúzka, šaty, košeľa, kraťasy, oblek – čo sa hodí k „pohotovým“ topánkam? V čom predstúpiť pred Kráľa – najmä na cestách a počas letných páľav?
Predstavte si, že by prišiel rytier, vojak pred nástupom na boj ku kráľovi v teplákoch o dve čisla väčších a ušmudľanom tričku o číslo menšom. Vraj aby vynikli jeho namakané svaly. Aká by asi bola reakcia panovníka? Minimálne by sa zasmial a rytiera vysmial; maximálne by ho stiahol z bojovej jednotky. Jednoducho nebol hodný jeho armády.
Predstavte si princeznú, ktorá by na zavolanie predstúpila pred svojich kráľovských rodičov v natrhnutých kraťasoch a crop tope. Vraj aby vynikli jej prednosti. Aká by asi bola reakcia kráľa a kráľovnej? Milosrdnejší otec by ju zakryl svojím plášťom a odprevadil do komnaty sa prezliecť; prísnejší by ju bez milosti vyhodil. Jednoducho nebola hodná slávnostnej atmosféry.
Ja, ty som ten bojovník. Ja, ty som tá princezná. Ako predstúpime (predstupujeme) pred Kráľa? A obzvlášť na dovolenkách a počas leta? Čo si zbaliť k „pohotovým“ topánkam? List Efezanom odporúča (obliecť si) Božiu výzbroj (porov. Ef 6, 11). Isteže nejde o tzv. ruksak prežitia, nôž pre dobrodruhov či bejzbalovú pálku či lekárničku. A, prirodzene, netýka sa to v prvom pláne ani oblečenia.
Skôr ide o odolávanie pokušeniam. Jedným z nich je aj snaha páčiť sa sebe či iným viac ako Bohu – a tak sa často stáva, že si v teplých mesiacoch zamieňame kostoly za promenády.
Nejde o to, či sa Boh zasmeje, dá nám jednu „výchovnú“, ani nás pri vstupe neotočí s prstom ukazujúcim na odhalené nohy či ramená. Ide o náš postoj, či sme (chceme byť) hodní byť v jeho kráľovskom paláci ako princezné a v Božej armáde ako bojovníci.
Oblečme sa ako Boží vyvolenci. Keď nás už topánky privedú do kostola, dajme aj ostatným zovňajškom jasne najavo, komu patríme.
Pribaľme si k plavkám, topom, tielkam a kraťasom aj „Boží odev“, ktorý ladí s „pohotovými topánkami“, aby reakcia Kráľa bola: „Ja som to vedel. Si moja drahá princezná. Si môj udatný bojovník.“
(Ilustračná snímka: RS)