Viera je z počutia
„Kto má uši (na počúvanie), nech počúva“ – výzva, ktorá sa opakuje v synoptických evanjeliách: u Matúša trikrát, rovnako u Marka trikrát a u Lukáša dvakrát. Spolu je to osem – čo v biblickej číselnej symbolike značí plnosť plnosti alebo aj nový začiatok, nový život. Dokonca v samotnej výzve sa trikrát vyskytuje slovo, ktoré odkazuje na sluch: uši, počúvanie, počúva. Prečo to Ježiš vlastne toľkokrát opakuje? Nestačilo povedať – počúvajte? Veď všetkým je nám jasné, že uši nemáme len nato, aby nám v aktuálnej situácii držali rúška na tvári.
Ježiš dobre vedel, že na nás budú doliehať všelijaké možné hlasy – hlas sveta, hlas zlého ducha – zvodcu a zlodeja, hlas pýchy, hlas materializmu, klebetné hlasy, ktoré sa budú snažiť utlmiť hlas Ducha Svätého, Boží hlas, ktorým je ticho, a tak nás zviesť z úzkej cesty, ktorá vedie do neba (porov. Lk 13, 24).
Ony sa usilujú, aby Boží šepot neprenikol do našich uší a cez ne do nášho srdca. Lenže viera je z hlásania, z počutia (porov. Rim 10, 17). A Ježiš nás vyzýva nasledovať jeho hlas; hlas Dobrého pastiera, ktorý poznáme (porov. Jn 10) – vlastne mali by sme ho poznať. Dokážeme ho v tej haravare rozlíšiť a spoznať – a nasledovať?
Ako načúvať hlasu Ježiša? Pomôžme si rovinou človek – človek; alebo lepšie priateľ – priateľ. Čím viac sú dvaja ľudia spolu, čím viac sa rozprávajú, tým viac sa spoznávajú, dôverujú si a budujú priateľský vzťah. Ak nám trebárs zazvoní telefón a z druhej strany sa ozve (hlas mamy, manžela, dieťaťa, dôverníka) – vieme, že je to on (ona). Už ho poznáme tak dobre, že si nepýtame uistenie, ani o ňom nepochybujeme.
Podobne je to vo vzťahu s Ježišom. On nás už dokonca nazval svojimi priateľmi, lebo nám oznámil všetko od svojho Otca (porov. Jn 15, 15). Rad je na nás, aby sme s ním pestovali vzťah, a tak spoznávali jeho hlas – a to najmä cez jeho slovo; on sám je Slovo.
A Božie slovo sa v prvom rade počúva. Čím viac ho budeme počúvať (preto odporúčam čítať si ho nahlas), tým viac ho budeme poznať. Vstúpme do konverzácie s Bohom. Odtieň jeho hlasu je taký krásny a znamenitý, že si ho už potom nepopletieme s inými. Kráčajme ako ovce za hlasom Dobrého pastiera, až nakoniec, keď budeme stáť po pravici Krista, začujeme: „Poďte, požehnaní môjho Otca“ (Mt 25, 33) a za chóru anjelov zaujmeme kráľovstvo, ktoré je pre nás pripravené od stvorenia sveta (porov. Mt 25, 33).