Buďme kristocentrickí, nie egocentrickí
Oči – prvý i posledný zmysel, mohli by sme povedať. Ráno sa zobúdzame a začíname deň otvorením očí a večer zase končíme ich privretím. Dôležitý orgán, ktorým vnímame a prijímame vizuálne podnety. Pri spätnom pohľade či rekapitulácii dňa by nám hádam ani celá noc nestačila na to defilé obrázkov, čo sme počas uplynulých hodín – chtiac-nechtiac alebo celkom plánovane – zahliadli. Všetky oči na mňa – to je protipól. Ak chceme upútať pozornosť na seba (možno účesom, odevom, činom). Aj Ježišovi záležalo na tom, aby ľudia videli.
Dokazuje to okrem iného i uzdravenie slepca pri rybníku či slepého mladíka od narodenia. No ešte viac mu záležalo na tom, aby sme oči využívali, a nezneužívali. Vystríha nás: „Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko...“ (Mt 18, 8).
Ruku na srdce – ako často nám očko ubehne tam, kam by nemuselo, dokonca nemalo? Koľkokrát si získa náš pohľad (neraz uprený, sústredený) „nahý“ film, provokačný bilbord, klebetná potýčka na ulici či smiešna chyba, nedokonalosť, hendikep (ne)blížneho?
Lenže mi zo smietky urobíme brvno, a pritom je to presne naopak: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ (Mt 6, 41). Čo s tým? Ježiš nám dáva návod: „... vylúp ho a odhoď od seba“ (Mt 18, 8). Samozrejme, nie doslovne.
Ježiš nechce, aby sme sa fyzicky zmrzačili, ale aby sme napravili vnútorné zmrzačenie. Vyhýbajme sa podnetom a situáciám, pri ktorých riskujeme „duchovnú slepotu“. Nedívajme sa na také filmy, nečítajme také články, nečisťme oči druhých, keď je náš zrak zakalený a vidíme zahmlene. Prečo? Aby sme vošli do nebeskej blaženosti čistí.
Protipólom je správanie sa pokrytcov v Mt 6. Oni chcú byť tým pútačom, ktorý pritiahne oči ľudí. Na uliciach vytrubujú dávanie almužny; veľa sa modlia postojačky vonku; pri pôste si znetvorujú tvár – to všetko s jediným úmyslom a zámerom – aby ich ľudia videli. Lenže toto je pre nich jediná odmena, ako hovorí Ježiš.
My túž(i)me po inej – večnej – odmene, ktorú dáva nebeský Otec. A tomu musí zodpovedať naše konanie podľa príkladu Božieho Syna. Pútal pozornosť ľudí nie na seba, ale na svojho Otca. Dvíhal k nemu oči pri uzdravovaní (porov. Mk 7, 34), pri rozmnožovaní chleba a nasycovaní zástupu (porov. Mk 6, 41), pri vzkriesení mŕtveho Lazára (porov. Jn 11, 41), pri veľkňazskej modlitbe (porov. Jn 17, 1).
Nasledujme Ježišov príklad. Náš život nesmie byť egocentrický, ale kristocentrický; Aby sa „všetky oči na mňa“ zmenilo na „všetky oči na Krista“. „A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 4. 6. 18) – trojitý prísľub, že čím budeme menej na očiach ľudí, tým viac budeme na očiach Boha – a odmení nás večným pohľadom naňho.