Môj malý lattechizmus (12)
„Náš boj musí čeliť tomu, čo pociťujeme ako naše neúspechy v modlitbe: sklamanie z toho, že nie sme vypočutí podľa našej vôle.“ (KKC 2728)
Pred pár dňami sa stalo niečo prekvapivé...
Do rodinného četu pribudla aktuálna fotka dúhy s komentárom po každej búrke sa ukáže dúha.
Nemala som práve najlepší deň, a tak som napísala, že po dnešnom dni by som tie dúhy potrebovala aspoň dve...
Boh nedal na seba dlho čakať. O pár minút pribudla v rodinnom čete fotka s dvomi dúhami... Aký si úžasný, Bože. Som si istá, že to je dar pre mňa, že si sa mi dal jasne poznať.
Je zaujímavé, že niekedy Boh odpovie tak rýchlo. A niekedy nie a nie... a to nás môže v modlitbe znechutiť.
Bruno Ferrero v jednom zamyslení píše, že tých pár splnených prianí mu dáva silu snívať ďalej.
Pravdepodobne na viaceré odpovede čakáme dlho – aspoň v našom ľudskom ponímaní času. Nedajme sa znechutiť a odradiť od modlitby. Skúsme si spomenúť, kedy nás Boh vypočul okamžite, možno ešte skôr, než sme stihli snívať alebo vysloviť svoju prosbu. Zapíšme si to, sú to dôležité momenty, keď nás bude chcieť ovládnuť znechutenie, vráťme sa k tomu, čítajme si to znovu a znovu.
Boh nás počuje. A má svoje hodinky. Idú presne. Dôverujme mu.
Pôstna modlitbová výzva na druhý týždeň: Skúsiť každý deň sa pomodliť litánie pokory, aby sme sa v tomto Pôstnom období čím viac umenšovali, aby on mohol čím väčšmi rásť.