Matka hodna lásky
„Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň“ (Jer 31, 3). Boh ťa miluje preto, lebo ťa miluje. Bezpodmienečne. Na rozdiel od sveta „ak“.
Ak budeš poslušný; ak budeš mať dobré známky; ak mi sľúbiš; ak dosiahneš úspech. Ak... stop, stop, stop. Toto je logika podmienok. Optika nás ľudí, ako sa dívame na lásku. Ako si ju „vynucujeme“.
Láska je dar. Nezaslúžený dar. Treba ho prijať a opätovať. To je optika Božej lásky.
Preto možno mätúco pôsobí invokácia Matka hodna lásky. Nie v zmysle, že Mária niečo dokázala. Ale že prijala pozvanie Boha k láske a opätovala ju tým, že povedala fiat, hľa, služobnica Pána; prijímam, Pane, tvoju vôľu; plním tvoju vôľu.
Panna Mária je učiteľka lásky. Na sebe samej demonštruje, ako sa žije opravdivá láska. V skrytosti. V tichu. V obete. Do konca.
Zvolaním Matka hodna lásky oslavujeme lásku, ktorou Boh obdaril Máriu a na ktorú ona reagovala svojimi skutkami. Zároveň si pri tejto invokácii vyprosujme vernú, nepodmienečnú lásku; takú, ktorá zodpovedá Božej perspektíve lásky.
Takú, ktorá nepozná „ak“.
Takú, ktorá miluje, lebo miluje.
Matka hodna lásky, ktorá si plnila Božiu vôľu, oroduj za nás.
Matka hodna lásky, ktorá si prijala pozvanie k láske, oroduj za nás.
Matka hodna lásky, učiteľka vernej lásky, oroduj za nás.