Fenomén chrámov
Možno vás podobne ako mňa dnes zaskočil „svätec“ v liturgickom kalendári. Po sviatku Všetkých svätých a dušičkovej oktáve sa 9. novembra neuvádza nijaký svätec, ale Lateránska bazilika – výročie jej posviacky. Prečo práve ona a k čomu nás inšpiruje?
Práve ona
• lebo je v hierarchickom usporiadaní najvyššie – má v nej miesto stolec – katedra pápeža
• lebo je matkou a hlavou všetkých chrámov
• lebo patrí medzi štyri pápežské baziliky
• lebo do druhej polovice 14. storočia bola sídlom pápežov
• lebo sa v nej nachádza množstvo významných umeleckých skvostov
• lebo sa v nej konali mnohé synody a päť všeobecných koncilov
• lebo je priestorom odpočinku viacerých zosnulých pápežov
• lebo symbolizuje Cirkev, o ktorú sa treba starať, ktorú treba budovať, chrániť, zveľaďovať
Nás inšpiruje
Tu už ide o viac ako môžu obsiahnuť jednotlivé tzv. odrážky. Priznám sa, musela som pátrať. Po viacerých faktografických článkoch som naďabila na reflexiu pátra verbistu Milana Bubáka. Hovorí, že tento sviatok je príležitosťou pouvažovať nad fenoménom chrámu v (našom osobnom) živote. Vysvetľuje, že slovo chrám sa po latinsky (v starej latinčine) nazýva temp, čo v preklade znamená miera. Keď sa stavitelia púšťali do takýchto monumentálnych stavieb, snahou bolo preniesť nebo na zem, pretaviť božské do našich pozemských podmienok, vyjadriť nadpozemskú krásu v našich reáliách. Akoby čo najviac neba dostať na zem.
Možno ste si už viackrát v živote povedali – napríklad na dovolenke, na nejakom krásnom mieste v zahraničí – toto je raj na zemi. Videl som kúsok neba na zemi. Alebo rovno celú nebeskú mozaiku v niektorej z talianskych, španielskych, mexických či iných uličiek posiatych kaplnkami, kostolíkmi, kostolmi, bazilikami.
Ak máte radi slovné hračky, možno vám napadlo, že uvedené latinské slovo temp obsahuje slovo kontemplácia. Páter Milan Bubák hovorí, že je to proces, v ktorom človek poznáva Božie skutočnosti a napája ich na svoje skutočnosti. Teda akoby sa spája to „hore“ s tým „dole“.
Nech nás dnešný sviatok Výročia posviacky Lateránskej baziliky motivuje navštevovať nebo na zemi – kostol – čím častejšie; nech často naše kroky smerujú do chrámu – tam, kde sa najintímnejšie vnútro človeka spája s Láskou, s Bohom Otcom; tam, kde čerpáme milosti do každodenného života, aby sme sa sami stávali chrámom, v ktorom blížni nájdu útočisko, potechu, oporu, povzbudenie a odvahu vstúpiť do „chrámu“ s Pánom.