Nie z peňazí, ale z pôdy sa najeme
„Boh nás úzko spojil so svetom, ktorý nás obklopuje, takže pustošenie pôdy predstavuje istý druh choroby a vyhubenie niektorého živočíšneho druhu môžeme chápať ako zmrzačenie“ (LS, 89).
Často sa v rôznych diskusiách či fórach orientuje na znečistenie, resp. ochranu klímy, vody, vzduchu. Pôda ostáva na periférii záujmu, a pritom ona nás živí (porov. Gn 1, 29 – 30; 3, 17) a vydáva svoje plody (porov. Ž 85).
Istý rehoľník raz hovoril, že k materiálnym veciam by človek nemal byť pripútaný a že na život mu stačí pár potrieb – myslím, že spomenul knihu, gitaru a na záver svojho vyjadrenia vtipne dodal: „... a som vlastníkom pôdy v piatich kvetináčoch.“
Nemusíme byť práve veľkí poľnohospodári, aby sme vedeli, že dopestovať paradajky, zemiaky či cukrovú repu dá slušne zabrať. Príprava a starostlivosť o pôdu sú skutočne nevyhnutnosť. Ale tá radosť, keď sa z jedného zemiaka urodí osem, desať, dvanásť či viac, je neopísateľná; keď pôda, ktorá celé mesiace skrývalo bohatstvo vo svojich útrobách, vydá ich nám na pohladenie očí, duše i žalúdka.
I peňaženky – dodali by sme prirodzene.
Aj tento zdroj zeme sa totiž drancuje pre ekonomické, finančné, obchodné, výrobné, biznisové činnosti, profity, zárobky, zisky, pričom povinnosťou každého vlastníka či nájomníka je chrániť pôdu, zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie, s čím neodmysliteľne súvisí aj udržanie genetického potenciálu organizmov, ktoré v nej žijú. Používaním rôznych priemyselných postrekov nielenže sa kontaminuje pôda, z ktorej sa to nasáva aj do plodov, ale kynoží sa užitočný hmyz, ktorý napríklad prevzdušňuje pôdu, ako aj ďalšie predátory, ktoré zase majú na starosti škodcov.
Znehodnocovaním pôdy vyhynie množstvo druhov, „ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili“ (LS, 33). Pôda nám nepatrí, nie sme schopní ju vyrobiť vo fabrike za pásom. Ďakujme Bohu, že nám ju zveril do užívania a nakladajme s ňou rozumne v súlade s Božím plánom pre celé stvorenstvo.