Tipy ako si poradiť s ružencom
Modlitbu posvätného ruženca by sme mohli prirovnať k behu na dlhé trate. Aby nás neodradila dĺžka, začneme celkom lákavo a zľahka.
Nové topánky
Asi pred šiestimi rokmi som začala koketovať s myšlienkou, že sa dám na beh. Len odhodlať sa sa mi akosi nedarilo. Jeden večer taká povinnosť, druhý zase iná a dokola. Potom mi napadla „prevratná“ myšlienka. Kúpiť si fakt krásne bežecké tenisky. Vybrala som sa dokonca po ne vyše 80 kilometrov tam a 80 späť (to bolo najbližšie veľké mesto). No stálo to za to. Tešila som sa, kedy ich konečne vyskúšam. Obdobne to môže zafungovať aj pri ruženci. Ak sa naň nevieme odhodlať, skúsme začať tým, že si zaobstaráme fakt krásny ruženec. Niekomu vyhovuje malý, drevený, z perličiek, na ruku. Výbornou možnosťou je vyrobiť si vlastný. Sezónne gaštany, žalude či šípky určite zoženiete v okolí domova. Je to na každom z nás. Určite sa nájde taký, ktorý bude mať našu veľkosť rúk.
Dobrý terén
Koketovanie s myšlienkou na beh sa pretavilo do intenzívneho stretávania. Spočiatku sa javilo všetko fajn. No prekážky nedali na seba dlho čakať. Krásne tenisky sú síce super, ale dôležitejší je terén. Raz na asfalte, potom po tráve, po zablatenej cestičke, z kopca, do kopca, po rovine; skoro ráno pred prácou, po práci, večer. Vystriedala som všeličo, kým som našla to svoje. Osvedčil sa mi priľahlý park, mimo áut a hlavnej cesty, po lesnom chodníku, keď sa k tomu pridali slabé dažďové kvapky, to bolo ako požehnanie; v podvečerných hodinách, kým som ešte mala síl, ako psychohygiena po robote. Rovnako je to aj pri modlitbe ruženca. Treba si nájsť vhodný terén – v kostole, v tichu a samote izbietky, v spoločenstve... a stanoviť si približne rovnaký čas, aby sa organizmus takpovediac nastavil; aby sme ho „nezaťažovali prekvapeniami“.
Pomaly rýchlejšie
Tradične väčšina hovorieva, že si na začiatku treba zvoliť cieľ. Áno, súhlasím, ale len sčasti. Keby som si na začiatku povedala, že dám 21-kilometrový maratón, zdalo by sa mi to nemožné. Zrejme by ma to aj odradilo. Mojím „cieľom“ bolo tešiť sa zo zdravých nôh, z pohybu na čerstvom vzduchu, z postupných krokov. Z ťažkých dvanásťminútoviek na začiatku sa stali polhodinové behy. Skúste takisto začať aj s ružencom. Prvotný zápal zvyčajne rýchlo prejde, a tak „nariadiť si“, že o týždeň už dáme štyri ružence denne, môže byť viac na škodu ako na osoh. Tešme sa na chvíle s nebeskou Mamou a jej Synom. Možno radšej jeden „kvalitnejší“, rozjímavý desiatok ako odrepotaných 50 viet. Postupne sa budeme zdokonaľovať. Postupne si latku navyšujme. Aby sa nám modlitba stala sladkou časťou dňa, tzv. duševnou psychohygienou.
A či raz dám maratón? Úprimne – neviem. Ale viem, že z koketovania a stretávania sa stalo milé randenie. A každý kilometer naviac mi robí radosť.
A či raz dám ružencový maratón? Úprimne – neviem. Ale viem, že z občasného stretka s Priateľom sa stalo nenahraditeľné randenie. A každá perla Zdravasu naviac ma robí šťastnejšou.