Božie meno je sväté
Každé meno je krásne, ale Božie je najkrajšie. Každý nositeľ mena si zaslúži úctu a rešpekt. Obzvlášť nositeľ Božieho mena. Jazyk často spôsobí väčšie zranenie ako ruka. Dajme pozor, ako oslovujeme nášho Otca.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som išiel vysloviť sväté Božie meno nadarmo.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som išiel vysloviť sväté Božie meno v hneve.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som išiel vysloviť sväté Božie meno neúctivo.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som išiel krivo prisahať.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som išiel preklínať.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som išiel neúctivo vysloviť meno Panny Márie a svätých.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som si išiel robiť vtipy zo svätých, z náboženských úkonov, obrazov, sôch, z kríža, zo Svätého písma.
„Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie“ (Ž 137, 6), keď by som išiel porušiť sľub daný iným v mene Boha.