Voda je kolískou, do ktorej sa máme znova narodiť
Potok, rieka, more, oceán, vločka, lavína, rosa, slza, vodopád – voda. Jednoducho živel, ktorý rád strieda kostýmy, ukazuje sa v celej svojej paráde a púta na seba všetky oči – od tých detských, žiarivých pri bublinkách, až po tie najstaršie, v ktorých sa zrkadlí starosť o hriadky uhoriek. Dnešok, 22. marec – ako Svetový deň vody nás pozýva zamyslieť sa nad Božím pohladením, ako vodu nazval pápež František v encyklike Laudato si‘, v širšom kontexte.
Je nesporné, že voda je nevyhnutná pre život. Dáva vzrast, oblažuje, zabezpečuje dôležité telesné funkcie, a pritom milióny ľudí po celom svete prahne aspoň po jej kvapkách. Jedno škótske príslovie hovorí, že si cenu vody uvedomíme, až keď studne vyschnú. A na rôznych miestach zeme sú skutočne suché a prázdne. Keď sa pozeráme do tých našich a zrkadlí sa v nich obraz, poďakujme Stvoriteľovi za tento nevýslovný dar a zaumieňme si, že odteraz sa k nemu budeme správať šetrne a s úctou, aby nevyšla nazmar ani kvapka, po ktorej sa túžobne naťahuje nejedno ubiedené a vychudnuté dieťa na rozpálenom africkom piesku.
Že je voda skutočne vzácna, svedčí aj Biblia. Skúste si tipnúť, koľko zmienok v súvislosti s vodou vo Svätom písme nájdeme. Environmentálna subkomisia KBS uvádza počet 700, a to v rôznych významoch a konotáciách a pri rôznych príležitostiach a udalostiach.
Všimli ste si však niekedy, milí vodáci, rámcovanie Biblie – začiatok a koniec? Prvé riadky Knihy Genezis opisujú, ako sa Duch Boží vznášal nad vodami (porov. Gn 1, 2), a Zjavenie apoštola Jána v závere píše, že Duch i Cirkev volajú po príchode Pána. „Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života“ (Zjv 22, 17). Sám Ježiš v rozhovore s Nikodémom povedal: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5), ktoré nám otvoril svojou smrťou (a zmŕtvychvstaním), pri ktorej z jeho srdca vytryskla voda a tesne predtým evanjelista konštatuje, že „odovzdal ducha“ (Jn 19, 30).
Voda bola na počiatku existencie zeme i nášho života. Je našou kolískou, ku ktorej sa navraciame, aby sme spočinuli v náručí nebeského Otca. Kým sa tak stane, kým sa ešte pohojdávame na spenených vlnách života, zanesme vodu, ktorú my považujeme za banálnu samozrejmosť, tam, kde si ju vážia ako nezaslúžené Božie privilégium, aby sme pohladili vyprahnuté ústa i srdcia blížnych.