Barbie verzus realita
Šesťdesiatdva rokov. U nás priemerný vek odchodu do dôchodku, keď čas poznačil nás. Tvár poskladaná z vrások, dlane posiate mozoľmi, chrbát ohnutý pod kapsou životných krížov. Presne toľko (ako paradox k včerajšiemu sviatku skutočných žien) dnes oslavuje nikdy nestarnúca Barbie,
ktorá sa veru do dôchodku nechystá. Ako by aj mohla, keď nikdy nepracovala. Keď vravíme „nikdy nestarnúca“, tak to myslíme doslova a dopísmena. Rovnako štíhla, rovnako krásna, rovnako uhladená, rovnako ikona ako v deň uvedenia na trh. A rovnako nereálna, ba absurdná. Keby sa jej proporcie mali pretaviť do reality, musela by merať 215 centimetrov. A to bez opätkov ?.
Pohliadnime dnes na seba. Poďakujme Stvoriteľovi, že nás utvoril na svoj obraz a podobu. Pestujme zdravé sebavedomie. A najmä nezabudnime, že „Pán nehľadí, ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce“ (1 Sam 16, 7).