Keď nás postretla doteraz nepoznaná, nezažitá situácia COVID-19, celkom ma udivovalo, ako viacerí „objavili“ prírodu, parky, lesy, neprebádané turistické chodníčky, stromy, kvety, bylinky. Po zatvorení centier, ktoré (okrem mnohého dobrého a prospešného, samozrejme) nás oberajú o energiu, chodili sme viac von tú energiu znovu načerpať. Mnohí už boli natoľko vyprahnutí, že objímali stromy. Čo tak posunúť toto gesto na vyšší level?
„Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).
Teraz, keď pochybujeme a strádame; keď sa obávame o život a zdravie nás samých i našich blízkych; keď sa obávame o budúcnosť našich detí a ich detí; keď sa cítime vykorenení; keď sa ledva-ledva pohojdávame na koncoch vetiev – teraz sa nám núka objať celý strom, celého Ježiša, ešte tesnejšie sa k nemu privinúť.
A pamätajme – „teraz“ platí pre každý prítomný okamih, je vždy aktuálne.